Po hrebeňoch Nízkych Tatier

Jedného pekného novembrového rána sa vyberiete na vlak o 5:55 z Bratislavy do Ružomberka a odtiaľ autobusom do Korytnice. Práve tu, v rozpadávajúcom sa kúpeľnom mieste začína 3-dňový trek cez Nízke Tatry. Začiatok cesty prechádza po spevnenej kľukatej ceste veľmi miernym tempom. Ak si neradi vychutnávate liečivé pramene počas pobytu v horách po 4 hodinovom spánku, máte dôvod č. 1 prečo neísť na tento trek. V Hiadeľskom sedle máte prvú možnosť na krátky oddych.

 

Prvé výhľady do okolia, spravované ohnisko, idylka. A pred vami stupák takmer priamo k oblakom. Ruksak, v ktorom nenájdete správnu kozmetiku, pot a niekoľko hodín šlapania? To je predsa dôvod č. 2, prečo neísť na tento trek.

 

Počasie sa začne vcelku rýchlo meniť. Slniečko, ktoré vás sprevádzalo do Hiadeľského sedla sa pri výstupe cez Prašivú na Malú Chochuľu tajomne začne skrývať za akési mýtické hory tvorené hustými a rýchlo sa pohybujúcimi oblakmi. Sem tam sa zastavíte a nikým nerušení sa v tichosti nechávate unášať v mori myšlienok, ktoré sa pomaly ale isto strácajú a z mysle sa stáva oáza uprostred púšte. 

 

Zostávate sami, vy a približujúca sa Veľká Chochuľa. 

 

Konečne, rázcestie, od ktorého ste si mylne mysleli, že už len skok a budete v Útulni pod Chabencom. Omyl. Nemáte radi naháňanie s časom, pretože hustnúce mraky, silnejúci vietor, skoro zapadajúce slnko a žiadna poriadna baterka po ruke Vám môžu z cesty spraviť poriadne nebezpečné dobrodružstvo, kde vás zachránia už len techniky napozerané v mnohých častiach Beara Gryllsa? Tak máte tretí dôvod, prečo sa na tento trek nepúšťať.

 

Z Veľkej Chochule si v behu pripomínajúcom nízkotatranskú stíhačku svietite slabou baterkou v kúpeli mrakov, ktoré sa cez vás preháňajú ako obrovské morské vlny. Ale Vám sa úspešne podarí posvietiť na označenie cesty a dostať sa k útulni. Tam vás čakajú milí domáci, možnosť nabrať si zásobu vody a pospať si spolu s ďalšími turistami v podkroví. Neviete spať vedľa cudzích chrápajúcich turistov posilnených niekoľkými slivovicami? Dôvod číslo štyri, prečo neísť na hrebeňovku Nízkych Tatier. 

 

Čo vás čaká na druhý deň? Tak to si ani neviete predstaviť. Niekoľko hodín kľudného pochodu cez hrebeň s výhľadom na protiľahlé Vysoké Tatry. Dokonca vám zapózuje kamzík a posedíte si v tráve. Fuj – hmyz, dôvod číslo päť.

 

Vyšlapete si na Chopok a počkáte na vyprážaný syr. V Chate pod Chopkom vás čaká druhá veselá noc plná spoločenských hier a hlasnej hudby hrajúcej až do rána. Natrafili ste na žúrku v štýle Sneženky a Machři. 

 

Nočná obloha bohato posiata hviezdami. Obraz, na ktorý sa nezabúda. Nočný výhľad z Chopku priamo do vesmíru. Nie ste romantici? To už máme koľký, šiesty dôvod, aby ste sem určite nechodili?

 

Tretí a posledný deň. Čo ešte príde? Napríklad výstup na Ďumbier, kde ste radi, že Vás neodfúkne vietor? Ale účes taký náraz nezvládne (spomeňte si na dôvod č. 2, nemáte predsa so sebou ten správny lak) a tak do zoznamu pripisujeme siedmy dôvod.

 

Ďalší vyprážaný syr na chate gen. M. R. Štefánika. Chvíľka oddychu, veď ste vyrazili skoro ráno a vy teda ranostaji nie ste (dôvod č. 8). Je jedenásť a vy máte hlad ako v bežný deň o tretej poobede. Zrazu ste z 24 hodín spravili 36! A vraj zázraky sa nekonajú. 

 

Cesta dolu z hrebeňa je kľudná, nemá príliš veľké strmáky až na úplný záver do Čertovice. Ponúka rozsiahle výhľady na všetky strany. Zanechávate za sebou 3 dni stôp vašich nôh odtlačených do turistického chodníčka a pred vami ostáva nepreskúmané nekonečno. Ale zrejme nemáte radi ak pred vami leží príliš veľa neprebádaných možností, tak určite ste si napočítali už deviaty dôvod, prečo sa nenechať unášať Nízkotatranskou baladou.

 

Ste tam, v cieli. Unavení, opálení a dokonale šťastní. 

 

Čertovica, motorest, čakáme na autobus. 10-ty dôvod, prečo neísť na 3-dňový prechod cez Nízke Tatry. Neviete, ktorý mám na mysli? 3 dni sú jednoducho málo, takže nabudúce ideme na päťdňový výlet smiley Lebo práve toto sú živé spomienky, ktoré spravia zo života skutočnú rozprávku. 

 

 

Paulínka Ondrášiková

25.5.2014